A takto sa to začalo….

17.3.2016:

Takto pred rokom som ani netušila, že prichádza na svet niekto, kto mi zmení od základu život. Žiaľ, 30.4. 2015 nám umrel náš labrador Darwinko (Franco Sun in their Eyes), ktorý zanechal v našich srdciach neskutočnú dieru, ktorú sme ale zčasti vyplnili našim spontánnym rozhodnutím – zadovážením nového štvornohého kamaráta. Že padol výber práve na weimarského stavača, bolo také z jednej strany náhle rozhodnutie, no z druhej strany, vždy, keď som niekde weimaráka stretla, usmievala som sa ako niekto, kto to asi v hlavičke v poriadku nemá. Ich energia, pohľad do očí, krásny pohyb, radosť zo života mi jasne povedali „ÁNO“, toto je plemeno, ktoré chcem. Nebolo treba ani moju polovičku presviedčať. Akonáhle som vyslovila, že by sme nemali ostať bez veľkého psíka a že som ho v podstate už aj našla, naštartovali sme auto a smer Zlín, chovateľská stanica SHEFIS. Bol 2. máj 2015 a v podstate sme asi netušili, čo nás čaká. No stretnutie s naším malým sivým uzlíčkom bolo od prvého momentu niečím, čo asi ani dostatočne neviem dobre opísať. Zo Zlína sme odchádzali neskutočne šťastní a odhodlaní urobiť krásny život tomuto malému stvoreniu.
Samozrejme, boli dni, kedy sa naše dievčatko rozhodlo likvidovať v domácnosti, čo jej prišlo pod jej nezbedné zúbky, množstvo cikaničiek a iných nehôd, ale nič to nezmenilo na našom pocite šťastia. Nie je deň, kedy by som s radosťou neotvorila dvere domu a čakala, kto príde s vrtichvostíkom, kto ma vyoblizuje a dá mi ten neskutočný príval radosti a lásky. To, že ma každú noc vytláča z postele je jasným dôkazom, kto je doma pánom. Nevadí mi to, vôbec mi to nevadí, urobím pre tú malú šedivku úplne všetko. Naša Klaudia „Kira“ Shefis… ani netušíš, ako si nám zmenila životy, ale pevne verím, že tú lásku, ktorú k tebe cítime, pociťuješ každý deň od nás aj ty a robí ťa rovnako štastnou, ako robíš šťastnou Ty nás. Verím, že raz príde čas, kedy urobíš radosť svojimi potomkami niekomu ďaľšiemu…